Úsmev

Jedného jesenného rána som rýchlo potrebovala ísť do mesta. Bývam na sídlisku. Je pekné. Jedno z najstarších v meste. Dávno tu vyrástli domy, vysoké i nižšie. Krátko po ich výstavbe tu zasadili aj stromy a kríky. Veľa stromov. Ľudia tu bývali xy rokov. Prišli sem bývať a pracovať ako mladí. Vychovali deti, odpracovali 30 a viac rokov a odišli do zaslúženého oddychu. […]

Reklama môže byť zábavná, aj keď o to jej tvorcom vôbec nešlo. Jedného sychravého, jesenného dňa som pripravovala obed v kuchyni. Manžel v obývačke pozeral televízor. Zaujalo ho ako sa vyrába oštiepok na našich salašoch. Obývačka bola prepojená s kuchyňou tým, že pôvodné dvojkrídlové dvere sme odstránili. Vznikol tak krásny priestor, taká kuchyňo-obývačka. […]

Ekonomická logika v štáte Stretla som milú, staršiu pani. V nemocnici. Ležala som na lôžku celý deň sama – samučičká na izbe. Mladučké dievčatko ráno odišlo na iné oddelenie na punkciu a na tretí deň sa malo vrátiť do izby, kde som ho čakala. Volajme ju Jasmínka. Od prvej chvíle ako sme sa uvideli, tak nám pohľad a iskričky v očiach povedali, že si […]

Na okraji tmavého lesa rástol starý dvestoročný dub. Bol taký veľký, že jeho peň nevládali objať traja statní chlapi. Na jar, keď mu narástli listy po dlhom zimnom spánku, boli krásne svieže, bledučko-zelené. Ako plynul čas, postupne stmavli. To už bolo leto a všetko okolo kvitlo. Všetky listy si pokojne voľkali na svojom mieste na konároch toho starého duba a tešili […]

Pohľad je letmý pozdrav dvoch očí. Vie povedať tak veľa. Odhalí, či je majiteľ očí smutný, veselý, či potrebuje pomoc. Ukáže dušičku v celej jej kráse. Kto vie čítať v očiach má vyhraté. Porozumie tomu druhému bez zbytočných slov. Zamilovaný párik si očami povie tak veľa. Vidia len jeden druhého a svet okolo nich je im ukradnutý. Majú v nich smiech, […]

Šťastie je pekné slovíčko. Každý si pod týmto pojmom predstaví niečo iné. Pre jedného znamená výhru v športke. Iný za ním vidí dom, auto a chatu, ktoré má, ktoré získal za svoju prácu. Ďalší si povie, že mal šťastie, lebo stihol vlak, ktorý ho odvezie do diaľav. Nuž, šťastie to je šesť písmen, ktoré ale vyjadrujú pocity, ktoré zažívame […]

Zasa bol jeden z tých obyčajných dní, keď deti musia ísť do školy a dospelí do práce. Nuž, kto sa teší, že pôjde do školy? Azda len predškoláci. Ale aj tí čoskoro zistia, že sa musia stále niečo učiť, denne si písať domáce úlohy a takéto trápenie budú zažívať dennodenne nasledujúcich desať rokov. Česť výnimkám. Ráno vstať, rozlepiť oči, umyť […]

Príbeh druhý. Ranné slnko sa nesmelo prediera ponad hlboké lesy, ktorými je obklopený tajomný hrad. Zvieratká sa už dávno prebudili do nového dňa. Opustili svoje ležoviská, išli na pašu. Na lúky v okolí lesov. V tomto čase sa ešte trbliece v tráve ranná rosa. Trávička je síce už trochu zoschnutá, ale nájdu sa v nej ešte šťavnaté kúsky. Veď s hladným bruškom […]

Vraví sa, že človek by mal ráno vstať z postele pravou nohou, aby mal pekný deň. Dovolím si s týmto tvrdením nesúhlasiť. Veď praváci majú silnú pravú stranu a tak je pochopiteľné, že keď vstanú z postele, postavia sa na pravú nohu. A čo ľaváci? Pre nich je vodiaca ľavá strana tela. Takže pri vstávaní z postele uprednostnia ľavú nohu. A tu je ten paradox […]

Príbeh prvý. Je čerstvé skoré ráno. Rosa tancuje pod nôžkami víl, škriatkov a iných milých i nemilých stvorení. Tie sa starajú o ľudkov, ktorí ešte spia spánkom spravodlivých po dlllhej noci. To preto, lebo hradní páni prišli na pár dní, či týždňov, na jeden zo svojich župných hradov. Práve sa začal čas, keď sú rána vlhké od rannej rosy. Dni sú […]