Úsmev

Je sobota, krásne slnečné ráno. Čas oddychu a čas pre naše koníčky. Ale …

U susedov je krásne slnečné ráno, ale vôbec nie čas oddychu a čas pre koníčky ich obyvateľov.

V Ukrajine, našom najbližšom susedovi, zúri vojna. Síce je na začiatku, ale stačí poznať pár historických udalostí, vedieť historicky, kriticky myslieť, vedieť čo bolo v minulosti dôležité a čo nie. A ešte niečo je potrebné. Zdravý rozum.

Kde zostal zdravý rozum? Nuž, to, bohužiaľ, neviem. Nie som predsa veštica, ani Sybila, ani … Som len obyčajný človiečik, ktorý sa teší z každého rána. Lebo … Lebo môžem prežiť ďalší deň v mojom krátkom živote. Lebo som šťastný človek, ktorý sa ráno nadýchne, v posteli si vystrie nožičky, ručičky a mozgové závity. Tie mi pracujú na plné obrátky veľmi často. Som totiž výmyselník.

A tak vymýšľam. Ako môžem pomôcť mojim študentom z Ukrajiny, z Ruska. Mojim priateľom z týchto dvoch krajín, ktoré sú vo vojnovom konflikte. Ako môžem pomôcť aj neznámym ľuďom z týchto krajín, predovšetkým z tej prvej, ktorých ani nepoznám. Ale viem, že tu sú. Že majú neskutočný strach. Strach o svojich najbližších, o seba, o svoj holý život. Nezáleží im na materiálnych veciach. Momentálne je pre nich najdôležitejšie prežiť túto strašnú pohromu. A tak mnohí utekajú zo svojich domovov, od svojich rodičov, priateľov. Vystúpili zo svojej komfortnej zóny. Lebo museli. Lebo chceli. Lebo …

Jedno je ale isté, a to, že všetci majú len strach. Strach pred niečím, čo sa zrodilo v chorej hlave. Čia chorá hlava to je? Je to jednoduché. Veď sa stačí zamyslieť a hneď viete odpoveď na túto jednoduchú otázku. Neveríte?

Tak čítajte ešte pár riadkov. Pamätáte sa na Hitlera? Na Mussoliniho? Na Napoleona? Na …? Na vojnu, ktorú vyvolali v snahe ovládnuť svet? Boli to v podstate jednoduchí ľudia, ktorí ale využili nespokojnosť ľudí so svojím životom. Či už išlo o ekonomiku. O sociálne záležitosti. O ich komfortnú zónu, ktorú nechceli prekročiť? Ktorí boli síce nespokojní, ale neurobili vôbec nič na zmenu svojho stavu? Nuž a títo ľudkovia z prvého riadku tohto odseku to využili vo svoj prospech. Ovládli masy nespokojných ľudí a zatiahli ich do vojnového konfliktu. A výsledok?

Ten predsa poznáte. Učili ste sa to na dejepise v škole. Či…???

Takže na záver mojej jednoaktovky: Verím, že zdravý rozum zvíťazí aj v tejto nezmyselnej vojne. A pevne dúfam, že to bude skoro. Veeeľmi skoro.

Príjemný začiatok slnečnej soboty vám prajem.

PS: Tiež bojujem. Sama proti prírode. Proti bolesti. Veď včera som nedobrovoľne strávila 7,5 hodiny v nemocnici. A to som včera mala namierené na univerzitu, k mojim spolužiakom, k lektorke, na stretnutie s literatúrou a hudbou. Ale … Človek mieni, choroba mení.