Úsmev

Rok 2020 je zvláštny. Budeme si ho dlho pamätať ako rok plný zmien. K lepšiemu? K horšiemu? Závisí to od uhla pohľadu. Pre niekoho je to rok plný negatívnych zmien. Iný ho vníma ako príležitosť na zmenu k lepšiemu.

Už v predchádzajúcom roku 2019 sa v Číne objavil nový vírus, ktorý spôsobuje zdravotné problémy dýchacieho ústrojenstva. Je taký agresívny, že v ťažkých prípadoch spôsobuje smrť. Je to tá najťažšia a najhoršia forma jeho prejavov. U niektorých jedincov má táto choroba ľahší priebeh. Bohužiaľ, pri ťažších formách nastáva poškodenie zdravia a najhorší výsledok pôsobenia koronavírusu je smrť.

Tento neviditeľný útvar ochromil celý svet. Najprv sa zastavil život v Číne. Žijeme v dobe globalizácie. To znamená, že svet máme na dosah ruky. Máme možnosti a príležitosti precestovať pol zemegule za pár hodín. A táto potvora koronavírus nám ukázal, že hoci je ľudským okom neviditeľný, dokáže zastaviť svet.

Ale my ľudia sme veľmi rozumní. A možno aj nie. To ukáže čas. Proti tomuto vírusu bojujeme ako vieme. Od prvej vlny výskytu ochorenia Covid-19 odborníci zavádzajú rôzne opatrenia na zamedzenie jeho  rozšírenia. Niektoré sú viac, iné menej účinné. My obyčajní ľudia ich musíme dodržiavať, či sa nám to páči alebo nie. Ale aký význam majú napríklad vyhradené hodiny v obchodoch pre seniorov, starších nad 65 rokov od 9.00 do 11.00 pre ich bezpečný nákup? Myšlienka nie je zlá, ale realizácia viazne.

Bol pekný, slniečkom zaliaty novembrový deň. Takéto dni v novembri  roku 2020 sú výnimočné. Preto som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť a cestou nakúpim pár potravín, ktoré mi chýbali na prípravu obeda. Ale …

Pred obchodom na parkovisku stálo pomerne málo áut. Dobré znamenie, že v obchode bude menej ľudí a rýchlejšie nakúpim.  Lenže … Pred obchodom stál pracovník SBS a strážil vstup do obchodu. Strážil ho pred ľuďmi. Teda iba pred tými mladšími, ktorí ešte nemali 65 rokov. Medzi nich patrím aj ja. Chudák človek SBS chránil obchod vlastným telom predo mnou. Keďže ešte 20 minút som mala zakázaný vstup do obchodu, rozhodla som sa trochu poprechádzať po slniečku, kým budem môcť ísť nakúpiť. Päť minút pred 11.00 som prišla pred obchod. Stálo tam už 6 mladších ľudí a čakali s nákupnými vozíkmi. Tiež som si zobrala vozík, ale zastala som trochu ďalej od vchodu. Tam svietilo slniečko, tak som sa vyhrievala.

Dve minúty pred jedenástou priam vletel jeden sedemdesiat ročný pán, aby stihol nakúpiť do 11.00, keď má možnosť nakupovať bezpečne. Netuším, čo sa dá za taký krátky čas nakúpiť, ale tento pán je asi veľmi šikovný. Pri hľadaní potravín, ktoré som plánovala kúpiť, som si všimla, že sa v uličkách medzi vystaveným tovarom prechádzajú aj ľudia s bielymi vlasmi a tvárou pokrytou mnohými vráskami. Žeby mali menej ako 65 rokov? Z ich držania tela a chôdze som presvedčená, že majú viac ako 70. A títo ľudkovia sa vôbec nebáli, že na nich skočí ten neviditeľný vírus a urobí im zo života peklo. Pri pokladni som už musela stáť v rade. A kto bol predo mnou? Dve staručké ženy, ktoré ledva stáli na nohách, s paličkami a vozíkmi poslušne čakali v rade, kým zaplatia za nákup.

Kde sa stratila logika tohto opatrenia?  Starších a starých treba chrániť pred koronavírusom, lebo sú najzraniteľnejšia skupina obyvateľov. To je logické. Majú vyhradený čas na nákup potravín a drogérie, aby sa nestretli s mladšími obyvateľmi, ktorí môžu byť nositeľmi vírusu, ale nemusia mať také ťažké prejavy tohto ochorenia. Potiaľto sa to dá pochopiť. Ale prečo títo ľudia chodia do obchodu aj po čase vyhradenom pre ich bezpečný nákup? Prečo sa vystavujú riziku nákazy vírusom? Záleží im na ich živote? Prečo my, ľudia mladší ako 65 rokov, máme zakázané ísť do obchodu počas týchto dvoch hodín? Doslova nám fyzicky bránia zamestnanci obchodu tam vojsť. Je toto normálne? Dá sa to pochopiť zdravým rozumom?

Takýchto opatrení na zamedzenie šírenia nákazy sme už zažili mnoho. Veľakrát sa nám zastaví rozum nad týmito výmyslami, ktoré sú založené nielen na vedeckých princípoch, ale aj na fantázii pár ľudí, ktorí majú moc vo svojich rukách. Čo z týchto opatrení je účinné ukáže až čas. Ktovie ako sa na nás budú pozerať budúce generácie.