Zázraky sa dejú neustále. Treba sa len vedieť naučiť vnímať ich. Poviem vám o jednom zázraku. Teda ak chcete….
Včera ráno (alebo to bolo pred týždňom, či pred rokom, či …? ) V každom prípade, to nie je teraz dôležité. Oveľa dôležitejšie sú prírodné podmienky: mráz -13 stupňov Celzia, 6 cm snehu.
Idem (musím ísť) do obchodu kúpiť chlebík pre mojich hladošov, ktorí ešte tíško spinkajú. Vyjdem von, obchod je len 100 metrov vzdialený od domu, kde bývam. Takže tých pár krokov urobím ako nič. Ale … Počujem každučký krok. Sneh si krásne vŕzga pod mojimi nohami. Nestará sa, či mi zájde do topánky, či ju zasneží, či …
Cestou stretnem mladšiu pani v stredných rokoch. Už nakúpila a ide domov, v hlave myšlienky, čo bude robiť v túto sobotu.
Už som pri obchode.
Počkám, kým z neho vyjde starší pán, ktorý už nakúpil. Oči sa nám stretnú, usmejeme sa na seba a bez slova si vymeníme maličké miesto pri vstupe do obchodu., ktoré tam architekti vymysleli. Viac ako jeden zákazník sa tam nezmestí. Takže vstúpim do obchodu.
Pri polici s chlebmi stoja dvaja zákazníci. Jeden pán v najlepších rokoch a pani o niečo mladšia. Obaja sa chystajú kúpiť chlieb. Pani sa posťažuje, že chlebík je taký sťapnutý. Je a ja hneď viem prečo (aspoň tuším). Spýtam sa pani: „Je ešte teplý?“ Ona odpovie: „Áno.“ Moja hypotéza sa potvrdí. Preto je chlebík tenší ako ho pekár upiekol, lebo sú ešte teplé chleby naukladané tesne jeden vedľa druhého, aby sa ich tam zmestilo čo najviac. Nájdem pekný chlieb a dám si ho do malého vozíka.
Kým hľadám v obchode chlieb, cibuľu a mandarínky (trvá to snáď 8-10 minút), sa ten miniobchodík zaplní ľuďmi, ktorí chcú tiež kúpiť len chlieb, a …
Idem k pokladni, zaplatím a idem domov. Pri odchode z obchodu sa slušne pozdravím pokladníčke. Poviem iba „Dovidenia“ a usmejem sa na ňu. Prekvapí ma odpoveď. Asi päť hlasov mi odpovie: „Dovidenia“. Bol to hlas pokladníčky a štyroch zákazníkov, ktorí stáli slušne v rade pri pokladni. Chceli zaplatiť za svoj nákup.
Cestou domov vidím vychádzajúce slniečko, jeho lúče sa hrajú na snehu hru s názvom: „Kto vyčarí krajší úsmev na perách okoloidúcich ľudkov?“
Víťazom sú všetky. Usmievala som sa celou cestou domov. Ešte aj doma sa manžel na mňa nechápavo pozrel, že čo sa stalo. Ten úsmev mi zamrzol na perách. Predsa -13 je poriadny mrazisko.
Celá debata | RSS tejto debaty