Úsmev

Príjemné ránko vám všetkým prajem.

Včera bol piatok. Krásne lenivý, slnečný, teplý, prázdninový deň. … Ako stvorený na objavovanie niečoho nového, výnimočného. A tak …

Vymyslela som výletík do Banskej Štiavnice. Je to moja srdcovka. Veď som písala diplomovú prácu na tému Profesijné bratstvá v banských mestách v stredoveku a začiatkom novoveku, ktoré boli združené vo zväze Dolnouhorských banských miest. Patrili sem Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Pukanec, Ľubietová a ešte dve stredoveké mestečká. Dnes sú z nich len dediny a dedinky. Ale v stredoveku boli významnými miestami, kde sa sústredili odborníci zo Slovenska, vtedajšieho Uhorska, aj zahraničia. Predovšetkým z nemecky hovoriacich krajín ako sú dnešné Nemecko a Rakúsko. …

Je to veľmi zaujímavá téma. Veľa som sa naučila o baníctve, bratstvách aj cirkevných dejinách týchto miest a mestečiek. Bola to výborná zábava pri získavaní študijného materiálu. Keďže o tejto téme nie je veľa písomných záznamov, moja práca pozostávala z väčšej časti zo štúdia dejín hmotnej kultúry. Spôsobu získavania surovín, rôznych rúd, ich spracovania a výroby rôznych predmetov dennej spotreby aj ozdôb na skrášlenie predovšetkým žien a panovníkov.

Uf, ale som odbočila som od príbehu, ktorý vám dnes chcem povedať.

Takže, v piatok ma napadlo ísť do Štiavnice. Cestu dobre poznám. Veď tam chodíme s manželom už roky. Do archívu, do múzeí, do historických budov, zámkov, na workshopy i za kamarátmi.

Nuž, bol prázdninový piatok, desať hodín doobeda. Moja predstava bola, že cesty budú prázdne, či takmer prázdne. Veď sú prázdniny, dovolenky. Do práce už o tom čase nikto nejde. Ale …

Skutočnosť ma veľmi prekvapila. Kúsok cesty od nášho mestečka, kde bývame, po križovatku diaľnice, kde sa cesta križuje odbočkami na dve dedinky a jedno mestečko menom Banská Štiavnica bola úplne plná všakovakých áut. Osobných, nákladných, aj autobusov. Kde sa vzali, to ozaj neviem. Snažila som sa kuknúť aspoň poznávacie čísla a zistiť odkiaľ tieto putujúce autá pochádzajú. Značky mi hovorili, že sa ľudkovia ponáhľajú z okolitých okresov, vzdialenejších od nášho okresného mesta, aj z úplnej diaľky. Zo Slovenska aj zahraničia.

Keď sme odbočili z diaľnice na okresnú cestu, tak po nadjazde ponad diaľnicu sme pomalým krokom išli do cieľa nášho výletu. Ale …

Len kúsok po skončení nadjazdu nám nedalo prednosť obytné vozidlo zo žiarskou poznávacou značkou. Vychádzalo arogantne z parkoviska koliby. Šofér za volantom si myslel, že v prípade, keď vlastní obrovskú, bielu škatuľu z plechu na kolesách, tak je „pán“ a všetci mu musia dať prednosť v jazde. Ale…

To sa veľmi mýlil. My s našou blškou na kolesách, je to taký motoristický deduško, ale stále spoľahlivý, sme boli na hlavnej ceste. Teda podľa pravidiel cestnej premávky sme mali prednosť pred týmto arogantným vodičom. Obmedzil nás v jazde. Manžel bezpečne šoféruje už celé desaťročia bez nehody. Tak šliapol na brzdu, spomalil, aby tento obor vyšiel na cestu. Obmedzil nás. A to je proti predpisom. Ale …

To však nie je všetko. Tento šofér bielej opachy mal namierené na diaľnicu. Zrejme do svojho domova. Tak išiel sotva krokom pár metrov po ceste a bez smerovky zmenil smer svojej jazdy. Len tak, znenazdajky otočil volantom doľava a bez mihnutia oka odbočil na spomínanú diaľnicu. Manžel znova zareagoval bleskovo na túto situáciu.

Bol to len okamih, čo nám tento vodič dvakrát v priebehu jednej minúty nedal prednosť a vystavil nás nebezpečenstvu. Ale to ma ešte nepozná. Veď, aj keď len chvíľku sme išli za ním, všimla som si jeho poznávaciu značku. A nielen to. Aj som si ju veľmi dobre zapamätala. Veď je jednoduchá. Je to ZH 084 CN.

Keď stretnete biele obytné vozidlo s touto poznávacou značkou, dajte si pozor na šoféra. Lebo si myslí, že je pupok sveta. A ostatní mu nesiahajú ani po členky.

Po tomto nepríjemnom a nebezpečnom zážitku sme pokračovali v našej jazde do Štiavnice.

Ešte sme videli šoférov áut rôznych značiek, ktorí robili hlúposti za volantom. Aj nás obmedzili. Hlavne šofér dodávky s maďarskou poznávacou značkou. Zrejme bol stratený na tejto okresnej, úzkej, kľukatej ceste. Bolo zjavné, že pozeral do svojej navigácie a nevenoval sa dostatočnej jazde. Lebo nielen, že išiel 30 kilometrovou rýchlosťou, ale aj v zákrute prešiel asi 20 centimetrov do jazdného pruhu, v ktorom išlo oproti nám asi 70 kilometrovou rýchlosťou čierne, osobné auto. To začalo trúbiť. A trúbilo celou cestou, kým sme sa míňali.

Ešte sme išli za šoférom auta zo susedného okresu, ktorý sa tiež nevenoval dostatočne svojej jazde. Mal parádne, celkom nové auto so silným motorom. Tak tento šofér sa rozprával so svojím spolujazdcom, navigáciou, aj mobilom. Stíhal sa venovať týmto trom vecičkám. Ale na jazdu už nemal dosť síl. Nesústredil sa. Takže jeho jazda vyzerala akoby bol opitý. Chodil z jednej strany svojho jazdného pruhu na druhú. Sem-tam prešiel do protismeru. Raz išiel krokom, o chvíľu ako pretekár F1. Išli sme za ním v bezpečnej vzdialenosti dlhých 10 kilometrov.

Až kým sa nám nestratil z dohľadu, zostali sme na ceste sami.

Ešte sme síce stretli nejaké autá, kým sme došli do cieľa našej jazdy, ale už to nebolo také stresujúce.

V Štiavnici sme si vychutnali prechádzku dva kilometre z jedného konca hlavnej ulice na druhý a späť. Boli sme tam turisti. Úplne sme splynuli s davom turistov z rôznych kútov sveta. Veď som mala na krku zavesený fotoaparát a kabelku. A tak som fotila. Aj natáčala videá. A obdivovala krásu a um ľudí, ktorí si postavili v stredoveku i novoveku svoje domčeky, domy aj paláce v tom údolí, ktoré obklopujú vysoké kopce pokryté stromami, kríkmi aj kvetmi.

Ak by ste aj vy chceli zažiť atmosféru toho čarovného piatku, môžete si pozrieť moje obrázky v internetovom časopise Život s úsmevom, ktorý píšem už pár rokov v siedmych jazykoch. A videá si môžete pozrieť v internetovej televízii s názvom Úsmevná TV, ktorú robím už pár mesiacov. Tiež sú tam príspevky v siedmych, či ôsmych jazykoch.

Teda tieto moje zábavky na internete spájajú ľudí z celého sveta. Veď hovorím mnohými živými jazykmi a jedným mŕtvym. A baví ma ukazovať krásu všedných dní ostatným ľuďom. Aj krásu našej histórie. Aj prírody. Aj umu Slovákov. Aj …

Prajem vám príjemnú nedeľu. Plnú úsmevov a nových, kúzelných zážitkov. 🙂