Úsmev

Reklama môže byť zábavná, aj keď o to jej tvorcom vôbec nešlo.

Jedného sychravého, jesenného dňa som pripravovala obed v kuchyni. Manžel v obývačke pozeral televízor. Zaujalo ho ako sa vyrába oštiepok na našich salašoch.

Obývačka bola prepojená s kuchyňou tým, že pôvodné dvojkrídlové dvere sme odstránili. Vznikol tak krásny priestor, taká kuchyňo-obývačka. Bolo to veselšie, lebo som pri príprave jedla nebola oddelená o ostatných členov rodiny. Sem-tam som mohla povedať aj ja niečo veselé, či poučné.

U nás, teda v mojej rodinke, sa veľa smejeme. Robíme si srandu, ak nám je fajn. Srandou riešime aj vážne veci. Je to taký obranný mechanizmus, aby sme nemuseli tak často plakať a sťažovať sa na svet okolo nás.

V televízore práve prerušili zaujímavý dokument reklamnou prestávkou. Tak som počula novú reklamu na mačacie pochúťky. Vraj sterilizované mačky by kupovali daný výrobok. Pri varení ryže ma okamžite napadlo: Načo sú mačkám v konzervách konzervy? A hneď nato: Preboha, kto si už dáva na obed mačky v konzerve?

Po niekoľkých dňoch som videla danú reklamu na mačacie pochúťky celú. Vtedy mi docvaklo, že nie mačky sú v tých konzervách, ale šťavnaté, ochutené mäsko je v tých konzervách, ktoré môžu papkať len mačičky. Mnohí chudobnejší a chudobní ľudkovia určite tíško závidia mačičkám ich lahôdku. Veď oni si môžu pochutiť na suchých rožkoch s maslom. V tom lepšom prípade. Ak im vyjdú nejaké tie centy navyše z ich príjmu po zaplatení všetkých poplatkov.

Kam sme sa to dostali po 30 rokoch zmeny politického systému? K lepšiemu? K horšiemu? Odpoveď si musí nájsť sám. Niekomu vyhovuje dravý, trhový systém. Niekto žije v spomienkach na socializmus, kde sme mali všetci všetko, ale nikto nemal nič. Až na pár výnimiek. Ale … .