Úsmev

Nádherné nedeľné ránko či dník vám všetkým prajem. 🙂

Dnes už máme 22. 3. 2026. Znie to neuveriteľne, ale už sme prekročili druhú dekádu tretieho mesiaca roka. Ako je to možné???

Jednoducho. … Veď …

Čas si ide svojím pravidelným, nikým a ničím nerušeným tempom. … Nepýta sa nás ľudí, tvorcov kadečoho, či chceme, aby utekal ako splašený kôň, alebo sa vliekol ako unavený slimák.

A tak môžeme obdivovať prírodu ako si ide svojím tempom. Nepýta sa nikoho, či chceme teplo, slniečko a také krásne ukážkové počasie. Alebo chceme dážď, chladnejší vzduch a … .

Nuž, tak obdivujem prírodu každý deň. Veď chodím na dlhé prechádzky s nordic-walking paličkami v každom počasí, každučký deň. Aj keď svieti slniečko, aj keď prší, aj keď sneží, aj keď … .

A tak vidím, cítim, počujem. Vidím ako sa prebúdza príroda zo zimného spánku. Cítim vôňu kvietkov, ktoré hlásia  nový začiatok roka. Veď od skorého začiatku roka sa hlásia snežienky, bledule, konvalinky, fialky, narcisy a iné krásky. Ukazujú nám svoju krásnu tvár, nos nám pošteklia svojou vôňou, potešia oči krásnymi okvetnými lístkami, ich listy sa tiež nedajú zahanbiť. …

Tak vidíte ako sa mení svet. A my sa meníme s ním. Ak …

Ak nie, tak sme starí. A patríme do starého železa. … Ale …

Ale ak sa meníme so svetom, tak sme mladí. Stále mladí. A to ani nepotrebujeme elixír večnej mladosti. …

Stačí sa pozrieť na mňa. … Čím som staršia, tým som mladšia. …

Neveríte???

Tak sa pozrite na príklad.

Dnes som na chalupe dala druhú šancu veci, ktorá bola odsúdená na zánik. Bola odsúdená na likvidáciu. A teraz???

Teraz kvitne ako lúka koncom jari. Či leta. Či???

Pozrite sa sami a povedzte mi čo vidíte.

Budem rada, keď mi dáte vedieť čo vidíte, ako to vidíte, čo si o tom myslíte.

Príjemné nedeľné popoludnie vám všetkým ešte prajem. 🙂