Nádherné počasie neskorého babieho leta koncom októbra nás vylákalo na prechádzku. Zo sídliska sme sa s manželom odviezli naším staručkým autom. Prešli sme sa mestom, obdivovali stromy odeté do pestrofarebných šiat. Niektoré už mali holé konáre, čakali na zimu a tešili sa na jar, keď sa znova zahalia do krásnych svetlozelených šiat. No mnohé druhy stromov a kríkov sa ešte nechceli vzdať svojho pestrofarebného odevu.
Toho dňa sme šli s manželom aj do obchodu. Bol to vlastne veľkoobchod, kde treba kúpiť podstatne viac vecí jedného druhu ako v maloobchode. Je tam aj malé oddelenie pre veci, ktoré sú krátko pred dátumom spotreby a občas tam nájdeme aj niečo zaujímavé do našej kuchyne.
Nuž ako sme boli v tom obchode a hľadali niečo na spestrenie nášho jedálnička, nenašli sme takmer nič. Až … . Prišli sme k oddeleniu s ovocím a zeleninou. A tam sa na nás usmievali jabĺčka. Boli krásne červené, niektoré aj so žltým prelivom. Ich cena bola pre nás priaznivá. Nuž sme neváhali ani chvíľu a už bol jeden kartón týchto jabĺčok náš. Po ich zaplatení sme sadli do auta a o niekoľko desiatok minút sme boli doma.
Manžel nadšene ochutnal prvé jablko. Bolo úžasné. Šťavnaté, sladké, presne také aké má rád. Zjedol jedno, zjedol druhé a poobede aj tretie. Ja so synom sme tiež hneď ochutnali a boli nadšení výbornými jabĺčkami. Bola to jesenná odroda, preto boli v najlepšej kondícii. O týždeň už budú sypké, bez svojej typickej šťavy. Nastala otázka: „Čo s toľkými jablkami urobíme?“ Odpoveď: „Zjeme ich“ Ale …
Tak som sa pustila do vymýšľania spôsobov ako spracovať to obrovské množstvo jabĺk. Ako prvé boli raňajky. Pozostávali z dvoch jabĺk nastrúhaných na jemno aj so šupkou a hrsťou nasekaných pečených gaštanov. Potom ma napadlo urobiť aj koláč.
A tak som si nachystala celozrnnú múku, med, olej, vajíčka, jablká a prášok do pečiva ( Pri jeho hľadaní v nádobke s balíčkami vanilínového cukru, pudingovými práškami a prášku do pečiva som zistila, že mi už došiel. Tak som ho nahradila sódou bikarbónou). Tieto suroviny a prísady mi stačia na vytvorenie chutného koláča.
Do misky som nastrúhala očistené jablká – 5 kusov, pridala 1,5 dl medu, 1 dl oleja, 3 celé vajíčka, 250 g múky, 1,5 čajovej lyžičky sódy. Všetko som to iba jednoducho zmiešala vareškou. Hmotu som vyliala na plech, na ktorom bol iba papier na pečenie a dala do vyhriatej rúry piecť. Priebežne som kontrolovala či je už upečený. Ako poznáte, že je koláč už hotový? Jednoducho. Nosom. Cítiť vôňu jabĺk po celej kuchyni. Očami. Vidíte ako okraje koláča a jeho povrch pomaly hnednú. A nakoniec aj hmatom. Pichnete do jeho stredu a po stranách špáradlo. V prípade, že je špáradlo čisté, že sa naň už nelepí cesto, tak je koláč upečený.
Po vychladnutí som jeho vrch natrela vlastnoručne urobeným džemom z čierneho ríbezľa, posypala namletými orechmi, prekrojila na polovicu. Obe polovice som spojila a vytvorila šťavnatý, zdravý koláč. Čo myslíte, ako dlho sa udržal v našej kuchyni? Nuž poviem vám to. Iba pár hodín. Nie som na sladké maškrty, ale z tohto koláčika som zjedla až dva kúsky. Jeden na desiatu a druhý na olovrant. No moji dvaja maškrtníci si ho nevedeli vynachváliť. Dva kúsky ešte zostali aj do druhého dňa. Takže ráno som okrem ovocno-zeleninových raňajok mala aj tento jeden koláčik.
Skúste si upiecť takýto jednoduchý koláčik. Raz za čas si môžete dovoliť aj niečo na maškrtenie. Keď nebudete preháňať s jeho skonzumovaným množstvom, tak sa to neodrazí ani na vašej štíhlej línii. Veď aký by bol život, keby sme nemali aj niečo chutné, dobré v našom jedálničku? Asi nudný. A to predsa nechceme.
Celá debata | RSS tejto debaty