Úsmev

Dnes to bude len malá poznámka pod čiarou. O čom bude? Nuž, len o našej milej politike.
Ako to? Jednoducho.
Zmenilo sa niečo? Áno aj nie. Áno, zmenilo. Už nemáme vládu. Vláda padla. Nie, nezmenili sa tváre v politike. Tí v najvyššom rade síce padli, ale pod nimi číhajú ďalší a ďalší a … . Číhajú a čakajú, kým príde na nich rad. Rad na čo? No predsa pri žezle.
Pri akom žezle? Žezle od našej malej, milej krajinky.
Tá predošlá vláda, ktorá nám tu vládla dva a pol roka, dosť šafárila. Veď na jej čele bol … . A ten si z nás robil srandu. A my teraz musíme platiť za jeho vtipy. Ale to je iná debata. Dnes sa chcem venovať len tomu faktu, že vláda padla.
Čo bude teraz? Teraz sme na rázcestí. Rázcestí dejín. Je len na nás, ktorou cestou sa vydáme do budúcnosti. Musíme zobrať rozum do hrsti a vydať sa tou správnou cestičkou. Bude síce kľukatá, ale dovedie nás raz k nášmu cieľu. K akému cieľu? K vysnívanej krajine, kde budú všetci jej obyvatelia spokojní, šťastní a budú sa tešiť zo života. Ale …
Kým sa dostaneme k našej vysnívanej krajinke, pôjdeme ešte poriadne dlhú cestu. Možno narazíme do skál, možno si natlčieme hlavy, možno … . Ale jedno viem. Nakoniec sa dostaneme do tej našej krajinky, ktorá bude plnohodnotným členom európskeho aj svetového spoločenstva 21. storočia.
Koľko času prejde, kým dosiahneme tento cieľ? To neviem. Ani len netuším. Vlastne trošku áno. Veď som mamička aj pani učiteľka. A tie predsa majú vždy pravdu. Aj keď sa náhodou práve v niečom mýlia. Nakoniec sa všetko stane tak, ako povedia.
Alebo sa mýlim???