Úsmev

Príjemný večer v piatok 13. marca vám všetkým prajem.

Aký bol dnešný deň? Pekný? Škaredý? Či???

Snáď ste ho prežili v zdraví a šťastí. Veď zajtra sa začína víkend. Čas, keď môžete robiť nič. Alebo …

Ja som prežila úžasný deň, plný prekvapení a splneného sna z detských čias. Veď …

Počasie bolo nádherne ukážkové. Jarné, plné slniečka, úsmevov na tvárach detí i dospelých ľudí, ktorých som stretla počas kúpeľnej liečby doobeda. A vlastne aj poobede.

Veď si predstavte, že štyri hodiny strávite v kľudnom prostredí kúpeľov. Kde vás hýčkajú pri procedúrach. Síce som dnes aj makala na motopete. Prešla som len 3,5 km. Ale viac som nezvládla. Lebo …
Aj som cvičila čo mi sily stačili, aj som bojovala so závratmi, keď sa mi krútil celý svet vôkol a môj anjel strážny ma musel poriadne držať, aby som nestratila pôdu pod nohami.

Ale prišlo poobedie. 13.10 hodiny a vtedy sa stalo niečo, na čo som čakala dlhé desaťročia. Splnil sa mi detský sen. …

Vidieť svet zhora. Teda z konského chrbta. A tak som si to vyskúšala. Síce len štvrťhodinku, ale na začiatok to stačí.

Najprv som mala obrovský problém dostať sa do sedla toho koníka čierneho ako uhoľ. Keďže ma znovu neposlúchajú nožičky a chodím len s pomocou druhých, tak bol asi na mňa dosť srandovný pohľad ako som sa snažila preložiť pravú nohu cez chrbát koníka. S tým mi ale pomohol manžel.

Najprv som sa koníka držala oboma rukami, aj nohami (teda aspoň som mala ten pocit). Počúvala som rady pána, ktorý viedol toho terapeutického koníka. Pekne som sa vyrovnala. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zladila s chôdzou koníka. Potom to už bolo skvelé. Dve tretiny jazdy a obdivovania sveta z výšky konského chrbta som sa držala oboma rukami rúčky. Až poslednú tretinu som nabrala odvahu pustiť sa ľavou rukou. Držala som sa len pravou. Ľavou som zamávala manželovi, ktorý ma trpezlivo čakal.

A tiež som si všimla kopec malých detí s mamičkami, ktoré sa dívali na koníka. Vlastne dvoch koníkov. Lebo hippoterapia sa robí s dvoma koníkmi naraz. Dvaja pacienti si môžu zlepšovať rovnováhu, lepšie držanie tela a tak podobne. Veď tých výhod je veľmi veľa. Tak tie detičky, prevažne dievčatká tam boli, sa na mňa usmievali. A tak som sa na ne usmiala aj ja. Predstavte si čierneho koníka ako uhoľ. Na ňom ja. V dlhšom žltom kabáte. A dlhé, vlnité, tmavé vlasy mi viali ako vejár, lebo fúkal vietor.

Snáď ste aj vy dnes prežili niečo neobyčajné.

Príjemný večer vám ešte prajem. 🙂