Úsmev

Slovenčina je krásny, ľubozvučný jazyk. Ale má ťažkú gramatiku. Aspoň ľudia z iných krajín to tak vnímajú.

Vyštudovala som učiteľstvo nemeckého jazyka a histórie. Pri výučbe používam metódy celostnej pedagogiky. To znamená, že na hodine nielen preberám učivo v učebnici, ale pracujem aj s obrázkami, pesničkami, videami. Moji študenti vnímajú môj hlas, rytmiku, akcent, všímajú si môj postoj, rozhadzovanie rukami, keď im niečo vysvetľujem, mimiku tváre. Stačí sa inak pozrieť a študent hneď vie, že povedal niečo zle a snažím sa ho príkladmi doviesť k správnej odpovedi.

Keďže mám dlhoročné skúsenosti ako učiteľka a lektorka nemeckého jazyka, ktorá učila prezenčne, v dnešnej dobe, dobe korony, sa musela orientovať aj na iné možnosti vyučovania ako je len prezenčné. Ide o online vyučovanie. Mnohé firmy a jednotlivci stratili zamestnanie alebo im skrátili úväzky, tak sa aj učenie cudzích jazykov zredukovalo na polovicu alebo aj menej hodín týždenne. Z tohto dôvodu som začala učiť okrem nemčiny aj ľudí z iných krajín ako je Slovensko, slovenský jazyk.

Je to krásna práca. Úplne na prvých hodinách sa učíme pozdraviť, poďakovať, poprosiť o niečo. Tiež precvičujeme tykanie a vykanie. Najradšej hneď dávam praktické vety, ktoré moji študenti využijú v dennej komunikácii. Teda žiadnu teóriu, ale hneď prax. Hráme sa so slovíčkami, vetami, obrázkami, fotografiami. Vytváram mnoho učebných materiálov. Sú to úlohy na dopĺňanie, maľujem obrazy, fotografujem rôzne objekty, ktoré nájdem pri prechádzkach. Tieto obrazy a fotografie sú výborný materiál na úvod hodiny. Je to podnet na rozprávanie, opis obrázku.

Študenti, ktorí sa začnú učiť hovoriť po slovensky, majú na učenie rôzne dôvody. Niekedy je to práca. Inokedy nutnosť, keďže už bývajú na Slovensku, či len plánujú v blízkej budúcnosti sa presťahovať do našej krajiny kvôli lepším pracovným a študijným podmienkam. Ale učila som aj takých študentov, ktorí nikdy neboli na Slovensku, len sa im páči náš jazyk. Je predsa ľubozvučný.

Som typ človeka, ktorý nie je spokojný s doterajšími možnosťami činnosti. To znamená, že stále niečo vymýšľam. Ale nie len tak, aby som niečo vymyslela, ale aby to aj bolo užitočné. Takže mi chýbal priestor, miesto, kde by sa mohli študenti slovenčiny len tak stretnúť so slovenčinou. Nie vysvetľovaním gramatiky, ale zábavnou formou si osvojili novú slovnú zásobu, gramatické javy, slovné spojenia. Nuž som ho vytvorila. Využila som na to sociálnu sieť. Konkrétne Facebook.

Na FB som vytvorila skupinu s názvom Slovenčina naša krásna.

Je to súkromná skupina, ale všeobecné informácie o nej nájde každý kto chce. Skupinka sa venuje učeniu slovenčiny. Nech sa ľahšie ľudkovia z okolitých štátov i vzdialených kontinentov naučia našu krásnu reč.

Zatiaľ je nás jedenásť. Ale sú tu ľudia z troch krajín. Iste po prázdninách nás bude viac. Veď teraz je čas dovoleniek a ľudkovia myslia na oddych a nie na učenie. Ale toto ani nie je učenie, ale zábava.

A tak sa zabávame. S obrázkami, slovíčkami, vetami, slovenským jazykom i šiestimi ďalšími jazykmi. Konkrétne s nemčinou, angličtinou, španielčinou, ruštinou, češtinou a poľštinou.

Môj príspevok často začína obrázkom či fotkou. Potom nasleduje pozdrav všetkým členom skupinky. Úloha na daný deň. Buď je to otázka, alebo veta na doplnenie. Tu je príklad jedného príspevku, jednej otázky:

Najprv je obrázok námestia s fontánou a maľovaným kamienkom, ktorý som namaľovala akrylovými farbami. Potom nasleduje pozdrav, zadanie úlohy. Konkrétne tu mali ľudia odpovedať na otázku čo to je.

V šikmých zátvorkách je prepis ako sa to vyslovuje. Takto sa nielen ľudia z rôznych krajín môžu naučiť po slovensky, ale aj Slováci sa môžu učiť cudzie jazyky.

Pekná debata sa tam rozvinula. Niekedy sa zapojí jeden člen skupinky, inokedy viacerí. Ale reakcie sú zatiaľ len pozitívne. Niekto si to len pozrie, niekto prečíta a niekto aj odpovie. Potom mu odpovedám. Pochválim čo napísal a prípadné chyby opravím. Takto sa ľudkovia učia na svojich chybách a na druhýkrát tú chybu už nezopakujú. Ale hneď povedia správne.

Už Ján Amos Komenský vyslovil vetu: Škola hrou. Tak sa hráme a učíme.

Podobnú skupinku, ale na učenie nemčiny som vytvorila dva dni pred skupinkou : Slovenčina naša krásna. Volá sa Poďme sa hrať 🙂 . Poďme sa hrať znie síce detsky, ale každý sme raz boli dieťaťom. Niekto aj po pár desiatkach rokov je stále dieťa. Som jedným z nich. Takže sa budeme hrať. So slovíčkami, vetami, obrázkami, úlohami.

Najkrajší pocit je, keď študenti, ktorí na začiatku učenia nevedeli ani ň po slovensky, zrazu, teda po pár mesiacoch rozumejú písanému textu. Konkrétne sú to články, ktoré píšem na mojom blogu. Študent prečíta text. Rozumie o čom sa tam píše. Nerozumie iba pár slov. Tie mu vysvetlím. Najlepšie na príkladoch. Mali by ste vidieť ten široký úsmev na tvári môjho študenta, ktorý objaví v sebe čo všetko už vie, čo už rozumie. Je to veľmi príjemný pocit pre jeho učiteľa. Vlastne učiteľky, lebo nie som muž.