Aký je dnes deň? Predsa obyčajný a neobyčajný zároveň.
Ako je to možné? Jednoducho preto, lebo sa končí pracovný týždeň. Môžeme s radosťou rozmýšľať nad víkendom. Nad úžasnými voľnými chvíľkami s rodinou, koníčkami, prírodou, priateľmi. Netlačí nás žiadny kolega, že musíme urobiť to a to. Nestojí nad nami náš šéf s otázkou, kedy už dokončíme to a to. Ale …
Nie každý má túto príležitosť radovať sa zo života. Žije medzi nami veľa ľudí, ktorých zomlela táto naša úžasná doba.
Aká je? Nuž taká, akú si ju urobíme sami.
Nikto sa nás nepýtal , či chceme zmenu. Jednoducho prišla. Zmenila sa doba. Skončil socializmus a nastúpil …? Čo prišlo? Nuž, prišla doba konzumná. Každý chce byť mladý, s 30 ročnými pracovnými skúsenosťami. Zo všetkých strán na nás útočia informácie, ktoré nás nabádajú žiť konzumný život. Veľa pracovať, veľa míňať peňazí za veci, ktoré nám v živote takmer netreba k šťastiu. A takto to ide dookola. Až…
Až to niektorých citlivých ľudkov zomelie, stratia chuť do života, dostanú sa na okraj spoločnosti. Takýto ľudia potom trpia. Niektorí kratšie, iní dlhšie a niektorí sa vôbec nedostanú do normálneho, bežného života. Ale …
Ale našťastie sme tu my, priatelia, známi, aj celkom neznámi ľudia, ktorí radi pomôžeme takejto citlivej dušičke. Som jedným z nich. Už viac ako 9 rokov pomáham ľudkom z celého sveta udržať si rovnováhu v živote. A to vďaka náhode. Ale peknej náhode. O tom vám poviem radšej inokedy. Veď dnes je piatok. To je už taký malý víkend. Či???
Nekončí sa každému. Je mnoho takých čo musia... ...
Neviem, či my sme chceli byť mladí s 30... ...
Celá debata | RSS tejto debaty