Vianoce som ešte strávila doma. Prišiel syn s priateľkou, tak som ich nechcela sklamať. Nechcela som stráviť Vianoce v nemocnici. Veď toto sa mi podarilo cez Veľkú noc. Nechtiac. A tak nikto z mojich chlapcov nemal Veľkú noc. Takže Vianoce som chcela mať. Nielen ja. Hlavne moji chlapci a Alenka.
Vianoce sme prežili ako v rozprávke. Na koniec zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec. A …
A tak sa začal čas medzisviatočný. Začal sa tak …
Tak, že som skončila v nemocnici. Prečo? Preto, lebo som celé sviatky pracovala, zabávala sa, bola šťastná.
Testovanie nášho zdravotníctva začalo o pol piatej nad ránom. Prišlo mi zle, odmerala som si tlak a už to išlo veľmi rýchlo.
Volanie na 112, záchranka, nemocnica, urgent.
Záchranka prišla dvadsať minút od zavolania na 112. Prišli traja. Dvaja záchranári a lekárka. Jeden záchranár , volal sa Zdenko, robil ako hodinky všetky potrebné úkony. Lekárka Stanislava sa pýtala na potrebné veci a vyhodnocovala situáciu. Druhý záchranár Jozef iba čakal, kým príde na neho rad. Počas ich zásahu mi bolo poriadne zle. Ale … Len čo som bola v sanitke, a bolo mi trošku lepšie po podaní liekov, so Zdenkom som sa trošku rozprávala. Netušila som, že jeden Zdenko o piatej popoludní odíde z našej domácnosti – to je syn Zdenko. A o dvanásť hodín k nám príde druhý Zdenko, aby ma zachránil. Povedala som mu aj toto a tak sa tomu zasmial.
Strávila som na urgente celkom 12 hodín. Slušné, že? A prečo? Jednoducho preto, lebo som sa ocitla na dvoch urgentoch. Internom a neurologickom. Nuž …
Zase som to ja. A pritom som takmer nič nepovedala. Všetko to povedalo moje telo.
Tlak si urobil výlet do vysokých výšin a nie a nie vrátiť sa späť na zem. Tiež tlak na hrudi urobil svoje. No ja sa nevzdávam. A tak po dlhých hodinách ležania na internom urgente a mnohých vyšetreniach som sa dostala o dom (teda dve miestnosti) ďalej na neurologický urgent. Tam som strávila podstatne kratšiu dobu. Našťastie.
Ale aj tak som strávila viac ako dvanásť hodín v nemocnici. Viem si predstaviť stráviť ich úplne inak s mojimi milými, aj s mojimi koníčkami. Ale …
Nuž, už som zas doma, živá, relatívne zdravá.
Čo som týmto chcela povedať?
Nič a predsa veľa. Nič, veď je to obyčajná správa z urgentu. Veľa, aj v malej okresnej nemocnici pracujú odborníci aj fušeri. Som rada, že žijem v tomto našom mestečku.
Ešte radšej som doma, kde sa môžem hrať a tancovať.
Prajem vám krásne dni plné zdravia.