Dnes je sobota. Deň oddychu. Deň ako stvorený na tvorenie, na sebarealizáciu, na oddych, na ničnerobenie. Ale …
Páni politici nám kazia tento nádherný zimný deň s typickým jarným počasím. Aj príroda sa zbláznila. Blázni sa rovnako ako niektorí politici. Ako jeden človiečik, ktorý si myslí, že je niečo viac ako my ostatní. Je to pravda či nie? Nuž, čítajte ďalej a možno sa zamyslíte nad mojimi riadkami, nad mojimi pozorovaniami, nad práve začatou mojou politickou jednoaktovkou.
Ja a politika? To nejde dokopy. Veď som tvor tvorivý. Človiečik, ktorý má v hlave more nápadov ako sa dá niečo pekné namaľovať, vymodelovať, ušiť, vyšiť, napísať, odfotografovať, objavovať nové veci, oblasti, krás života. Hoci … Nikdy nehovor nikdy.
Už sa mi viackrát stalo v živote, že na nejakú činnosť som povedala, že ja to robiť nikdy nebudem. Chcete príklad? No, ja technický antitalent, nikdy nebudem šoférovať auto. Ale … Už viac ako 30 rokov mám vodičský preukaz. Nikdy nebudem študovať na ekonomickej škole, veď vôbec nemám rada účtovníctvo. Ale … Naučila som sa jednoduché aj podvojné účtovníctvo. Nakoniec, mám aj štátnu skúšku zo strojopisu a hospodárskej korešpondencie. A do tretice príklad na moje nikdy. Nikdy nepôjdem študovať históriu. Veď tam sa učia politické dejiny. Ale … Vyštudovala som to aj na univerzite. Dokonca na štátnej skúške som dostala A z histórie. Takže …
Či chcem alebo nie politika ma prenasleduje, hoci sa snažím utiecť pred ňou. Ale ona je potvora. Neustále na nás striehne. Na každom kroku o nej počujete. Aj v obchode čakám, keď otvorím napríklad škatuľku so sladkými sušienkami, že z tej škatuľky na mňa vyskočí a bude sa mi vyškierať do očí. Veď posúďte sami.
Televízor síce máme, ale nepozeráme ho. Veď aj načo? Čo tam môžeme sledovať? Politické debaty, politické škriepky, politické osočovania. Najhoršie asi je, keď sa páni politici nám obyčajným šedým myškám vyškierajú do tváre z obrazovky televízora. Lebo týmto politikom nemôžeme nič povedať, nemôžeme reagovať na ich nezmyselné nariadenia, na ich nezmyselné rozhodnutia, ktoré oni urobia z pozície moci.
Nuž jedného dňa, asi predvčerom, som náhodou pustila televízor, aby som zistila aké je počasie na Slovensku, na jednotlivých meteorologických staniciach. Aby sme s manželom vedeli, či môžeme ísť na chalupu robiť niečo užitočné, alebo máme radšej sedieť doma na zadku a sledovať … . A tu na mňa vyskočila politika v celej svojej kráse, v celom svojom presvedčení, že ona je to najlepšie, to najdôležitejšie, to naj … . Ako vyzerala tá pomýlená politika? Jednoducho. Zo zasadania parlamentu nám pani redaktorka sprostredkúvala čo sa prejednáva na schôdzi. A tak si pozvala troch zástupcov politiky a položila im otázky.
Slová a vety redaktorky ani politikov si vôbec nepamätám. Neboli pre mňa v tej chvíli dôležité. A možno nebudú ani v blízkej či vzdialenej budúcnosti dôležité nielen pre mňa a moju rodinu, ale ani pre ostatné šedé myšky, ktoré vlastne financujú činnosť politikov. Čo som si ale poriadne všimla, bol fakt, že politik vľavo mal na tvári rúško. Konkrétne predpísaný respirátor. Veď sa nachádzal v uzavretých priestoroch. Veď bol v práci. No …
Druhý politik, prezident policajného zboru, teda bývalý, mal na tvári len taký nízky ochranný kryt z umeliny. Chránené mal ústa, asi aby nikoho nepohrýzol. Lebo nos mal mimo tejto ochrany a cez nos pri neustálom dýchaní pri každom výdychu okrem oxidu uhličitého a vodných pár vydychoval aj mikróby, ktoré sa nachádzajú v jeho tele.
Najviac ma prekvapil pán Fico, ktorý sa nám smeje do tváre v tejto čudnej dobe kovidovej úplne od začiatku jej panovania. On odmieta nosiť rúško. On odmieta nosiť respirátor. On nosil tú smiešnu ochranu úst, ktorá už nos nechránila. Vrcholom jeho arogantnosti k nám šedým myškám aj jeho kolegom v strane, v práci, bol odkaz, že on je niečo viac, že on je boh, alebo … Neviem čo si o sebe myslí pán Fico, ale jedno viem, že v priamom prenose bol bez ochrany horných a dolných dýchacích ciest. A to je trestné. Ak aj nie úplne trestné, ale aspoň protizákonné, či protiústavné, či proti … Je to dôležité ako to nazveme? Asi nie. Dôležité je, že nikto ho nesankcionoval, nikto ho neodviedol v putách, nikto mu nezamedzil pohyb v rokovacej sále, nikto si nedovolil ani len pomyslieť, že by urobil niečo proti tomuto človiečikovi. Veď on je mocný. Veď má za sebou, či pod sebou mnohých vplyvných ľudí. On sa nás nebojí. My sa máme báť jeho. Ale …
Ale dokedy sa budeme my šedé myšky báť tohto človiečika? Tejto vlády? Tejto nezmyselnej znôšky ľudí, rôzneho zamerania, rôzneho charakteru. Veď oni škodia. Škodia nám, škodia ekonomike, škodia sami sebe .
Uf, nejak som sa rozohnila. Ale nech. Veď aj to niekedy treba. Hneď mi je lepšie, keď som dostala zo seba ten kúsok správ z televízora, keď politika na mňa zaútočila. A čo vy? Ako na vás pôsobí politika dnešných dní? Politika posledných 33 rokov, keď sme sa stali samostatnou Slovenskou republikou?