Veverička a zlatý potok

29. januára 2022, ingpetr, Obyčajný zázrak

Ísť do obchodu skoro ráno je zábava. Neveríte? Nuž čítajte ďalej. Jedného letného dňa, skoro ráno v sobotu, som šla do obchodu kúpiť manželovi žemle na raňajky. Nech nezostane hladný. Veď čo by potom robil, keď by mal prázdne bruško a hudci by mu v ňom veselo vyhrávali? Zrejme by nebol nadšený týmto brušným koncertom. A tak som sa vybrala do nákupného centra u nás na sídlisku. Nie je síce veľké, ani ďaleko od nášho bytu, ale …
Predsa cesta k nemu trvá dobrých desať minút. To v prípade, že idete pešo, nikde sa nezastavíte, s nikým neprehodíte slovko, dve. Ale ja sa zastavím, porozprávam sa trošku viac či menej so susedmi, alebo len známymi z nášho paneláku. Preto mi cesta do daného nákupného centra trvá dlhšie ako tých spomínaných desať minút.
V tú lenivú, letnú, skorú sobotu mi cesta pre žemle netrvala dlho. Len chvíľu. Všade bolo ticho, na chodníku ani živáčika. Len blízko obchodu som stretla pár ľudí, ktorí si tiež chceli kúpiť niečo dobré na raňajky. Rýchlo som nakúpila a šla domov.
Polovica cesty domov vedie popri parku. Rastie v ňom nielen tráva, kvety a kríky, ale aj veľa stromov. Naše sídlisko je jedno z najstarších v meste, preto tieto stromy sú už krásne staré, vysoké, majestátne. No a …
Pri zastávke autobusu, ktorá sa nachádza blízko obchodu, na zemi sedela veverička. Bola tak zaujatá šiškou, že si ma vôbec nevšimla a veselo sa kŕmila. Chvíľu som ju pozorovala. Keďže som nadšenec fotografovania a celkom náhodou som mala fotoaparát so sebou, tak som si ju odfotila. A nielen raz. Urobila som niekoľko záberov a až po chvíli veverička zaregistrovala moju prítomnosť.
V tom momente sa dala na útek. Bleskurýchlo sa vyšplhala na najbližší strom a z bezpečnej vzdialenosti si ma premerala svojimi veľkými, zvedavými očkami. Trošku som prešla ďalej. Keď sa milá veverička ubezpečila, že miesto pri šiške je znovu bezpečné, opatrne zliezla zo stromu a pokračovala v raňajkách. Chutilo jej a vôbec si nevšimla, že som sa na ňu pozerala a nenápadne priblížila. Odfotila som ju ešte párkrát z iného uhla a pomaly aj s nákupom som sa pobrala domov. Cesta domov z obchodu mi vďaka milej, malej veveričke trvala oveľa dlhšie ako cesta opačným smerom.
Doma ma už čakal manžel so šálkou voňavej kávy. Spolu sme si ju vypili a naraňajkovali sa. Krásny začiatok dňa, však?span>