Ružová nádhera

3. júla 2021, ingpetr, Obyčajný zázrak

Jedného skorého,letného dňa sme sa s manželom vybrali do arboréta. Je tam aj jedna časť záhrady, ktorá je plná rôznych druhov ruží z celého sveta.

Sociálna sieť mi pripomenula, že je čas, kedy kvitnú a celý záhon je obsypaný najrôznejšími farbami, tvarmi a vôňami ruží. Boli sme sa tu pozrieť pred štyrmi rokmi. Moja spomienka podnietila aj kamarátku, aby sa tam šla pozrieť. Pravdaže, že sa mi jej obrázky na sociálnej sieti páčili. Na jednom bola ona uprostred červených ruží. Napísala som pod tento obrázok, že je najkrajšia ružička medzi tými peknými, červenými ružami. Potešila ju moja reakcia a odpovedala mi, aby som sa poponáhľala do rozária, lebo už začínajú odkvitať.

Cez týždeň veľa učím, takže sa mi nedalo ísť pozrieť si tieto ružičky. Cez víkend sme sa s manželom rozhodli, že doobeda sa tam vyberieme na prechádzku. Ale … V sobotu a nedeľu je arborétum zatvorené. Nezostávalo nám nič iné, len čakať na pracovný týždeň.

Jedného dňa  sme sa dočkali. Moji študenti dostali nečakané voľno, kvôli nedostatku dielov na výrobu áut. Keďže sa nevyrába a závod je prázdny, tak tam nemajú ani lektori koho učiť nemčinu a angličtinu. Zrazu som mala voľný deň. Hneď ma napadlo rozárium.

Bolo pomerne skoro, slnko ešte poriadne nesvietilo a nebolo tak horúco. Predpovedali 34 stupňov tepla v ten deň. Cestou do arboréta sme nestretli nikoho, len keď sme si kúpili vstupenky, tak sme obďaleč uvideli skupinku desiatich ľudí, ktorí sa chystali na prechádzku po rozáriu i arboréte.

Vedeli sme, kde sa nachádza rozárium a tak sme rovno zamierili k nemu. Hneď skraja ružového záhonu nádherne voňala kvitnúca levanduľa. Okolo jej kvietkov poletovalo množstvo bielych motýlikov. Upútali ma hneď. A tak som si urobila fotku z jednej strany, potom druhej, z iného uhla, zhora, zdola. Na každej fotografii je minimálne jeden motýlik.

Ruže sú vysadené do jedného záhonu. Je  obrovský v tvare polkruhu. Jednotlivé riadky sú v miernom kopci, takže sú pekne odstupňované. Pri pohľade na tento záhon som trošku zosmutnela, lebo väčšina už bola odkvitnutá. Iba pár ružičiek odmietalo nasledovať príklad svojich kamošiek. Pravdaže, ako nadšenec fotografovania, som fotila o sto šesť. Všímala som si aj názvy jednotlivých druhov ruží. Jedna sa volala Helena. Škoda, že moja svokra už nežije, iste by sa potešila, že je po nej pomenovaná ruža.

Od tohto obrieho ružového záhonu sme prešli do druhej časti, kde rastú kríčkové ruže. Sú majestátne. Rastú na konštrukcii, ktorá je dva metre vysoká a dva a pol dlhá. Celá je obrastená ružovými stonkami, ktoré sú obsypané ružičkami. Sú tu ruže väčšie, menšie i maličké, biele, žlté, ružové, červené. Tiež sú najrôznejšie odtiene týchto farieb. Jednoducho ružová nádhera. A tá vôňa. Hmmm … Keď prídete bližšie k takémuto ružovému kríku, tak vás doslova omámi.

Aj včielky, čmeliaky a motýle obdivujú ich krásu. Poletujú z kvietka na kvietok, pošepkajú im do uška aké sú krásne, napijú sa sladkého nektáru a letia preč.

Ľutovala som manžela, že necíti tú omamnú vôňu, lebo má silnú alergiu na peľ a astmu. Hneď pri príchode do arboréta dostal astmatický záchvat, nedalo sa mu poriadne dýchať a tak si radšej sadol na lavičku a pomaly dýchal. Úspešne sa mu podarilo prekonať záchvat, ale pre istotu sa nepohol z lavičky. Zato ja som chodila pomedzi tieto kríčkové ruže, obdivovala ich, fotila včielky pri práci, motýľov medzi ružami i v tráve a kochala sa ich vôňou.

Iba jeden pán mal rovnaký plán ako my. Obzeral si ruže, obdivoval ich a šiel takmer rovnakou cestou ako my. Po dlhšom čase som si povedala, že už bolo krásy dosť a musím ísť domov na ďalšiu hodinu slovenčiny, ktorá ma ešte čakala. Tak sme s manželom vykročili k východu  z arboréta. Tam sme sa stretli s tým osamelým pánom. Bol milý. Poradil nám, že aj stromy v arboréte sú teraz krásne a mohli by sme sa tam ísť prejsť. Poďakovala som sa mu za radu, ale bohužiaľ v ten deň sme nemali dosť času na prechádzku uprostred všakovakých stromov a kríkov. Usmial sa na nás a my sme šli domov.

Z tohto nečakaného voľna nám zostali pekné spomienky. Nielen veľa fotografií, ale aj zážitok z nádherného kúska prírody  na okraji mesta.