Úsmev

Láska. Päť písmen. Čo sa za nimi skrýva? Veľa i málo. Jeden človiečik i celučičký svet. Ľudia, zvieratá, rastliny, potôčiky, potoky, riečky, rieky, moria i oceány. A čo na to hovoria svetadiely? Nuž každý má svoj názor na lásku, iné pomenovanie, iných pár písmeniek. Láska, love, Liebe, diligitis a tak ďalej. Každý jazyk má svoje zvukomalebné vyjadrenie lásky.

Je krásne, keď si ľudkovia navzájom povedia toto zázračné slovíčko. Dá sa to však povedať aj bez slov.

Láska je nádherný cit. Nedá sa chytiť, vynútiť. Dá sa vidieť, počuť, cítiť. Veď človek zaláskovaný vidí svoj objekt a ostatné je pre neho neviditeľné. Láska má veľa podôb. Je to láska partnerov, matky k dieťaťu, človeka k zvieratku, no je potrebná i láska k sebe samému.

A čo na to láska? Nuž, poletuje si tu a tam po svete. Občas sa usmeje a sadne na plece, či nos vybranej osôbky a … . Už je v jednom kole. Už ju má. Už sa jej život zmení. … K lepšiemu? K horšiemu? To musí povedať každý sám. Odpoveď nájde v sebe. … Alebo aj nie.

Veď taký človiečik plný lásky robí zázraky na počkanie. Skúste sa obzrieť okolo seba. Iste nejakého uvidíte. Alebo počujete. Alebo …

Láska je nádherný cit. Má ju každý z nás. Či už ide o lásku k partnerovi, k detičkám, iným ľuďom, ktorí nás obklopujú či k sebe samému. Skúste sa pozrieť okolo seba. Určite ju uvidíte. Je to tá neviditeľná sieť okolo človeka, čo z neho vyžaruje. Veď pohľad na taký zaláskovaný párik vám iste dodá chuť žiť.

A čo na to príroda? Aj tam je láska. Na jar ju vidno všade. Stačí otvoriť oči a uvidíte vtáčiky, ktoré si poletujú, trilkujú, hrajú sa a s ľahkosťou a nadhľadom sa dívajú na svet. Z ich perspektívy. Z vtáčej perspektívy. …

O chvíľu príde k nám jar. Máte dobrú príležitosť uvidieť lásku na vlastné oči. Skúste to.